Volal sa Cecil, ale v podstate bolo jedno aké meno dostal do vienka, kľudne sa tiež mohol volať Ondrew, Mirsoft alebo Orzyn. Podstatné však bolo, že jeho zaradenie medzi Temných Rytierov mu jedného dňa akosi prestalo byť povôli. Avšak ťažko, veľmi ťažko sa zbavoval svojej čiernej minulosti. Prostý ľud ľahko rozpoznal, odkiaľ vietor fúka, presnejšie, kde je jeho pôvod, a tak mu jeho cestu za Dobrom často znepríjemňovali. Ibaže tak ako sa našli rôzni neprajníci, rovnako na svojej púti natrafil na spriaznené duše, ktoré boli ochotní ísť spolu s ním do boja proti Zlu. Niektorí z nich dobrodružnú výpravu neprežili, podaktorí sa zranili, ale vytrvali. Náš hrdina, volajtehoakochcete, putoval po súši, vzduchom, ba dokonca i na chrbáte priateľských a krotkých zvieratiek, ktoré boli ochotné dopraviť ho kam si želal. A veru, nie vždy to bolo miesto príjemné. Väčšinou sa táral po rôznych kobkách a jaskyniach, kde na jeho družinu útočili hordy krvilačných netvorov. Lenže náš milý hrdina sa dokázal takmer vždy vynájsť. Väčšinou stačilo použiť to správne kúzlo, napríklad na ľadovú príšeru platil stopercentne žeravý fireball. Postupne sa z Temného Rytiera stával stále viac a viac priateľskejší človek, ktorý nakoniec dosiahol stupeň Paladina. Vtedy mu už boli ľudia nápomocní a verili jeho čestným úmyslom. Pochopil veľa súvislostí s nenávideným nepriateľom Golbezom až jedného dňa... zazvonil zvonec a krásnej rozprávky bol koniec :-)

Nuž, tak je. Final Fantasy IV. je v podstate veľmi pekná rozprávka, ktorú však vy sami ovládate. Pred očami sa vám odvíja klasický príbeh, v ktorom bojuje Dobro so Zlom a, samozrejme, Dobro nakoniec vyhráva. Postatné však je, že toto všetko dokázali majstri z japonskej firmy Square Soft previesť do podoby dokonalého RPGčka. Ak ste sledovali dianie v Ravenovi zhruba pred dvomi mesiacmi, akiste vám neušla správa o značne nákazlivej chorobe zvanej Super Nintendo. Prvý z redakcie sa nakazil Mirsoft a takmer vzápetí tento zákerný vírus preskočil na moju maličkosť. Lenže zrejme ani to mu nestačilo, a tak postihol aj RPG maniaka Orzyna, ktorý sa pri veľkom množstve erpégečiek na SNES môže upařiť xmrti. Verte, že tento vírus je obzvlášť nebezpečný. Donúti vás sedieť od rána do večera pri počítači a vy len večer nechápavo vyzriete von z wokna a nijak nedokážete pochopiť, ako sa mohlo tak rýchlo zotmieť. Preto je viac ako isté, že akonáhle sa človjeku dostane pod ruky taká nádherná gameska ako Final Fantasy IV., počas najbližšieho týždňa prestane vychádzať z domu a svoj pohyb obmedzí akurát na občasné vychádzky do miestnôstky s oknom a splachovacím zariadením (tým nemám na mysli izbu v psychiatrickej liečebni, aj keď pri SNES je možné všetko...).

Trápi vás otázka, prečo prideľujem Final Fantasy číslo IV., keď v postate ide o druhý diel tejto veľkolepej série? Tož, vec sa má tak. Final Fantasy pochádza z Japonska, kde táto hra je už štvrtým pokračovaním tejto série. Problém je však v tom, že firma Squaresoft sa z úplne nepochopiteľných dôvodov rozhodla niektoré diely tejto ságy nedistribuovať mimo Japonska. Preto kým v Japonsku bol Final Fantasy IV už stvrtým dielom tejto ságy (diely Final Fantasy na seba dejovo nenadväzujú), v Európe bol iba druhým. Európska verzia tejto hry sa teda volala "Final Fantasy II", a ide pritom o tú istú hru ako v Japonsku pôvodný FF4. Až na jeden veľmi podstatný problém. Ako to už býva zvykom, mimojaponské verzie sú vďaka puritánskym Američanom značne okresané a scenzúrované, preto odporúčame hrať pôvodnú japonskú verziu Final Fantasy 4, ktorá je oproti európskej ťažšia, má viac miestnosti a nájsť v nej môžete napríklad erotický časopis :-). Nemusíte sa pritom obávať, že táto pôvodná verzia je v japonskom jazyku, pretože sa našlo niekoľko fanatikov, ktorí túto hru "na kolene" preložili do Angličtiny.
A prečo považujem FF4 za najlepšiu hru všetkých čias? Jednoduchá otázka, na ktorú existuje jednoduchá odpoveď. Výborne premyslený systém sejvovania pozícií, bezchybný a najmä rýchly chod, milá grafika na japonský spôsob (je až neuveriteľné čo dokázali programátori zo SNES vytĺcť), jedna z nakrajších hudieb, aké som kedy v hre počul, obstojná dĺžka (nielen) čistého hracieho času... skrátka dokonalosť v pravom slova zmysle. Keď to porovnám s dnešnými PC hrami, môžem skonštatovať iba jedno - ich tvorcovia sa môžu hanbiť (česť výnimkám), podobne ako najväčší babrák všetkých čias Gill Bates, ktorý to všetko spôsobil.
Povedané jedným slovom: božáreňakátuužzrejmenikdynebude :-)

11/10 :-)

10/10