---

Salut Raveňáci!

Zatiaľ, čo u nás v rámci predvolebnej kampane a snahe vyhrať tohtoročné voľby je záujem jednotlivých politikov zistiť a na svetlo dňa priviesť súperove najtajnešie "čierne" tajomstvá, ktoré by ho jednoznačne zdiskreditovali, tak to takí Francúzi čo sa týka ich tajných, vládnych, nukleárnych experimentov vo Francúzskej Polynézii, preferujú úplne opačný trend. "Utajiť a poprieť všetko, čo sa len dá". Ani sám Fox Mulder by to nevedel definovať jasnejšie. Ich snaha ale vyjde úplne nazmar, keď, ako vedľajší výsledok nukleárnych experimentov za značnej dávky rádioaktivity, sa vyliahne geneticky zmutovaná príšera, ktorá čo do rozmerov a celkového vzhľadu vyzerá ako Tyranossaurus Rex, ktorého tvorcovia filmu nechali niekoľkokrát prejsť kopírkou s malým grafickým rozlíšením a nastavenú na n-násobné zväčšenie. A hoci napriek tomu, že pôvodná Godzilla z roku 1954 (vyliahnutá v hlavách japonských filmárov) merala iba slabých 50 metrov a vážila zanedbateľných 20 tisíc ton, tvorcovia filmu sa rozhodli v duchu filmového motta "SIZE DOES MATTER" (Na veľkosti záleží) a za značnej podpory digitálnych trikov a špeciálnych efektov pritlačiť na plynový pedál až na doraz a nech to dá, čo to dá. Výsledkom je veľkolepý samodopravný prostriedok, ktorý meria rovných 100 metrov, v kluse hravo pokorí rýchlosť 140 km/hod, a keby sa postavil na váhu, ručička by sa zastavila na hodnote 60 tisíc ton. Zrejme tam "za veľkou mlákou" platí "čím viac, tým lepšie". V prípade filmu Godzilla mám ale pocit, že skôr platí heslo: "viac niekedy znamená menej". Ale o tom neskôr. Hneď potom, čo Godzilla zdrhla zo svojho vodnatého rodného zapadákova a na svojej ceste v rámci zahnania hladu dala posádke jednej rybárskej lode okúsiť pocit, aký zažívali ľudia na palube potápajúceho sa Titanicu, vydala sa po jej stopách skupina vojakov amerického námorníctva, doprevádzaná expertom na výskum rádioaktívnych mutácií Nikom Tatapoulusom (Matthew Broderick). Tí zakrátko zistili, po ktorom turistickom chodníku sa Godzilla vydala a s údesom vydedukovali, že jej konečnou zastávkou na jej panenskej ceste je Big Apple (rozumej New York), presnejšie povedadné jeho jedna časť - Manhattan. Prečo ? Povedané slovami Dr. Tatopoulosa "preto, lebo máme do činenia z práve novovyvynutým živočíšnym druhom, ktorý aj napriek ohromným rozmerom sa v podstate chová ako obojživelník. A o tých je známe, že predtým než sa rozhodnú naklásť vajcia a založiť si potomstvo, zvyčajne prejdú veľký kus cesty, skôr ako nájdu to pravé miesto na usadenie". A kedže na sprivatizovanom Slovensku máme monštier (hlavne v politickej sfére) viac ako je únosné a ďalšie by sa tu už rozhodne neuživilo, rozhodla sa naša mrška Godzillka pre Manhattan. Je to pre ňu ideálne miesto z jedného hlavného dôvodu - Manhattan je ostrov a ostrovy majú od prírody vo zvyku byť obklopené vodou. No a kde je voda, tam sú aj ryby. A práve ony figurujú ako delikatesa No. 1 na Godzillinom jedálnom lístku (poprípade všetko, čo má rybací zápach a je to živé). Myslím si, že zmienovať sa podrobne o deji nemá ani zmysel. Karty sú hneď na začiatku rozdané a je jasné, kto proti komu bojuje. Stačí iba spomenúť, že predtým ako sa dostaví typický záverečný americký happy-end vo svojej plnej paráde, Manhattan zažije svoju dosiaľ najrýchlejšiu a najdrastickejšiu architektonicko - devastačnú prestavbu vo svojej histórii, pod ktorú sa podpíše ten najgigantickejší stavebný architekt, aký kedy po Zemi chodil. Pre tých, ktorí nevedia koho mám na mysli, môžem povedať, že Leonardo da Vinci to rozhodne nie je.



Po megaúspechu filmu Deň nezávislosti bol další projekt tandemu Emmerich - Devlin (Mesiac 44, Univerzálny vojak, Hviezdna brána) očakávaný s veľkou netrpezlivosťou a napätím. Niet sa ani čomu čudovať. Tvorcovia si dali celé dva roky na jeho realizáciu a uvedenie do kín, pričom produkčná spoločnosť Tri Star Pictures do projektu vrazila iba "pouhých" 140 miliónov dollárov s očakávaním, že podobne ako Deň Nezávislosti aj Godzilla zaútočí na popredné miesta v galérii komerčne najúspešnejších filmov všetkých čias. Môžem povedať, že sa tak nestalo a film bol na území USA a Kanady mierným prepadákom a veľkým sklamaním. Film síce za prvý týždeň premietania v USA a Kanade zarobil slušných 55 mil. dolárov (na americkom kontinente mala Godzilla premiéru 20.5.1998), ale v ďalších týždňoch tržby veľmi prudko poklesli a ledva sa vyšplhali na magickú hranicu 100 mil. dolárov. To je však pre tak veľkorozpočtový blockbuster, ktorým Godzilla určite je, veľmi malá sumička. Divák sa teda celkom logicky môže spýtať, prečo? Nuž, tu je zopár pádnych argumentov, ktoré zapôsobili aj na mňa a to dokonca v takej miere, že som v istom okamihu filmu musel prehnane nezdravo posilovať svoje očné viečka, aby som nezaspal. A to sa mi v kine už dávno nestalo. Viem, že keď sa človek vyberie na film takého razenia akým je Godzilla, rozhodne od filmu veľkú "šlehu" logiky očakávať nemôže. Ale čo je veľa, to je veľa, a tak keď som videl ako 100 metrová Godzilla len tak jednoducho zmizla v strede mesta bez stopy a o malú chvíľu sa objavila presne a zcela nelogicky tam, kde ju režisér zjavne potreboval mať, tá povestná čaša trpezlivosti a pochopenia pretiekla aj v mojom prípade. Ale povedzme, že Vy ostatní diváci máte lepší zažívací trakt ako ja, a že so značnou podporou liekov na lepšie zažívanie toto hrozné jedlo strávite. No potom prichádza od tvorcov najtvrdší úder pod pás, ktorý by z ringu bezpečne knokautoval aj Mikea Tysona, čo potom teda mňa. Je to celková ťažkopádnosť filmu a z toho vyplývajúca jeho pridlhá stopáž (film by mohol byť v kľude kratší aj o 20 minút a na škodu by to rozhodne nebolo, skôr naopak). Ďalej, kým v Dni nezávislosti, kde tvorcovia boli schopní hlavných predstaviteľov opísať v pomerne krátkych sekvenciách, takže divák sa nemal problém identifikovať s ich povahovými vlastnosťami a pocitmi, tak v Godzille značnú časť filmu divák strávi pozeraním na to, ako sa starosta mesta snaží všetko a všetkých využiť pre svoju kampaň (Godzillu nevynímajúc) a ako sa hlavný hrdina Niko pomaličky - nezáživne zbližuje so svojou starou láskou z Vysokej školy. A keď na plátne zrovna nie je Godzilla a ani sa neriešia žiadne ľudsko-interpersonálne vzťahy, tak tvorcovia nám ponúknu posledné veľkolepé sústo a zaplnia filmové plátno nespočetným množstvom práve čerstvo vyliahnutých godzillých mláďat veľkosti dospelého človeka. To by samo o sebe nebolo až také zlé (miestami je dej naozaj aj docela zábavný), keby sa len tie mláďatá až priveľmi nepodobali na Velociraptory z Jurského parku, vďaka čomu som mal miestami pocit, že sa nachádzam na premietaní Jurského parku 3. K tomu všetkému treba ešte pripočítať absolútne bezvýrazný herecký prejav hlavného predstaviteľa - Matthewa Brodericka (Vojnové hry, Cable Guy), o vedľajších úlahách sa ani radšej nezmieňujem. A tak sa zdá, že jediní, ktorí si tú deštrukciu Manhattanu užili naplno, bola Godzilla a Jean Reno, ktorý v úlohe francúzskeho tajného agenta podal ako zástupca ľudského hereckého osadenstva zďaleka najlepší výkon zo včetkých.



Aj napriek značnej a do očí bijúcej nedokonalosti filmu, musím priznať, že sa mi jedna jeho sekvencia veľmi páčila a budem na ňu ešte dlho spomínať, ako na veľmi zdarenú. Je to ten veľkolepý Godzillí skok ponad nádražie rovno do rieky Hudson. Takú krásnu šípku do vody by mu mohli závidieť aj profesionálni water jumperi. Tento moment filmu, vcelku slušné efektíky a filmu sa hodiaca miestami dobrá hudba sú príčinou, že som Godzille udelil "až" 3 body.

J O D A

3/10