HIT LIST

---

Čosi strašného sa stalo v krajoch ázijských. I zaútočili hordy čínskych fanatikov na svojich susedov, i rozprášili všetky ruské pokojne orajúce traktory (ktoréžto chúďatká už nikdy nedoleteli späť na základňu), i podmanili si väčšinu kontinentu východného. Tož stal sa svetový zázrak - Čínska Ľudová Republika rozpäla svoje masové krídla, dobila celú Sibír a svoje potomstvo zapichla až ďaleko-preďaleko za Ural, ku slovanskému prapočiatku - povolžiu.
I uzreli bohurovní Američania, že vo svete východnom, ťažkou históriou zmietanom, sa deje všeličo nekalé. Bez ich súhlasu. I povedal US prezident: Budiž sloboda nadnárodná, budiž spravodlivosť všemúdra a budiž i pravda jediná, americká, o neporaziteľnosti ducha našej kultúry hollywoodskej na veky vekov hovoriaca! Bo slovo toto viac než božie bolo, i učinilo sa tak, ako Pán rozkázal. Armády Jeho sväté vylodili sa v poslednom chrabro sa brániacom juhokórejskom prístave - v Pusane - porazili tie odporné severokórejské opice i započali druhú kórejskú vojnu. Veľkú Ofenzívu s jediným cieľom: Soul.

NAPREDOVANIE AMERICKEJ OSLOBODENECKEJ ARMÁDY JE S KAŽDÝM KOLOM RÝCHLEJŠIE A SEBAISTEJŠIE

Na prvopočiatku bol Battle Isle. Možno. Potom prišiel History Line 1914-18. Hra, ktorá podľa môjho skromného názoru učinila prevrat v ríši kolových stratégií. Hra, ktorá sa vo svojej vznešenosti stala - myslite si o tom čo len chcete, ale zrejme je to tak - predlohou pre inú legendu. Pre maximálne rozporuplného Panzer Generala. Gamesu s jedinečným nápadom, ale s predpotopným spracovaním. Veľmi zábavnú a úspešnú gamesu, aby sme správne chápali.
Ak dobre počítam, v dnešných dňoch by asi mala sláviť tretie narodeniny. Veru, už sú to štyri roky, čo zavítala na naše odporné Hitlerom znečistené fašisticko-rasistické monitory. Jej autori túto dobu samozrejme neprespali a vypustili medzi nás množstvo pokračovaní. Niektorých pokračujúcich trošíčku pomenej, iných naopak až priveľmi. Celú sériu múdro nazvali 5star General a keďže ich odpudivý endžin sa medzičasom stal neznesiteľným, po vydaní poslednej "časti" sa nás rozhodli oblažiť niečim vskutku unikátne geniálnym: Remakom zvúcim sa - prekvapujúco - Panzer General 2. Dielom zgrupujúcim v sebe prvé dve fivestar hry.

KRÁSY MOJEHO SKROMNÉHO VOJSKA

Neviem, či má zmysel sa o ňom zmieňovať podrobnejšie. Hráč disponujúci aspoň všeobecným herným vzdelaním (v školách ho zatiaľ nešíria, ale - kto vie, za takých desať rokov, keď po Ivo Ninjovi ostane len starý senilný dedko a chudák náš malý upadne do nepríjemného zabudnutia... ;) Ehm, tudíž hráč disponujúci aspoň všeobecným herným vzdelaním by mal mať o PG2 minimálne jasnú predstavu: Jedná sa o (po grafickej stránke) prekrásne spracovanú kolovú stratégiu z prostredia druhej svetovej vojny. Hráč dostáva do svojich rúk nemalé vojsko a vydáva sa s ním v ústrety všemožných i nemožných bitiek, ofenzív, defenzív a podobných vojenských sračiek. V prípade, že si bude počínať výnimočne zdatne, veliteľstvo ho bude oblažovať čudom zvaným prestíž - vojenskou menou, za ktorú si okoloidúci stratégovia môžu kupovať nové jednotky. Resp. dopĺňať rady starých postrieľaných veteránov.
Pýtate sa, prečo vám to všetko hovorím, keď recenziu na PG2 som už kedysi dávnejšie mal tú česť vypotiť? Nuž, tak teda vedzte, že na svete je jeho pokračovanie. People's General. Hra na jednej strane pútavá, s originálnou zápletkou a jemnými náznakmi polit-scifi odohrávajúceho sa vo VEĽMI blízkej budúcnosti, no na strane druhej kópia svojho predchodcu. So všetkými starými chybami, muchami i muškami - zvýraznenými klasicky zdvojnásobenými nárokmi na pamäť (optimum je okolo 64 MB RAM). A nutnou prítomnosťou odporných DirectX6, primitivizmom odladeným možno ešte horšie ako DX5 (nečakane mi kvôli nim počala blbnúť grafika, chudera).
Ako už mnohí z vás isto postrehli, People's General sa zaoberá fiktívnou treťou svetou vojnou. Jednou z jej najpravdepodobnejších variácií. Pokusom Číny o ovládnutie Ázie. A okamžitou americkou odvetou. Veď čo by to už len bolo za hru, keby v nej nepobehovali naši imperialistickí anjeli strážni, celým svetom milovaní záchrancovia oslobodzujúci úbohé ázijské národy z pazúrov zlých, krvilačných dobyvateľov? Naše jediné svetielko nádeje, dokonalá civilizácia neustále atakovaná rôznymi emzáckymi záškodníkmi, godzilami a podobnou pliagou, no napriek tomu dňom i nocou poctivo kontrolujúca mier na všetkých svetových kontinentoch...
Podľa vzoru PG2 aj People's prináša niekoľko dosti rozsiahlych kampaní. Väčšina z nich je buď za americkú alebo za čínsku stranu, no nájde sa medzi nimi aj zopár lahôdok. Na svoje si prídu Vietnamci, ale aj ľudia chtiví Ruska so Sibírom zmietajúcim sa v ťažkej občianskej vojne. Ruska žadoniaceho západ o vojenskú podporu proti rebelujúcemu východu. Samozrejmou súčasťou každého konfliktu je najmodernejšia vojenská technológia; fajnšmekri si prídu na svoje hlavne v pokročilých fázach hry, keď ich HQ bude oblažovať zatiaľ nepoužívanými prototypmi. Žiaľbohu poväčšinou len americkej výroby. Časom sa tak z vašej pestrej medzinárodnej zbierky stane výhradne americká armáda, v ktorej si svoje miesto s trochou šťastia udrží jedine ruské protiletectvo. Všetko ostatné - vrtuľníky (letostoje, točidieľka, lištovníky, vírniky, vzduchoplesky, jak sa im pre Krista Jozefa nadáva spisovne?), tanky, delostrelectvo, pechota - to všetko sa po niekoľkých misiách premontuje na... Veď vy viete na čo, nebudem sa stále opakovať.
Obmedzenú fantáziu ľudí z SSi našťastie kompenzujú výborne spracované pravidlá, ktoré po niekoľkých rokoch tvrdého vývoja a testoch na masách hráčov pomaly ale isto dosahujú hranice dokonalosti. V People's rozhodne niet núdze o všemožné čakané i nečakané prekvapenia, nepriaznivý vývoj počasia, zdrvujúci nálet nepriateľského letectva, o veliteľov zveľaďujúcich schopnosti jednotlivých jednotiek, a či o staré dobré rozdeľovanie skúsenosti podľa úspechov našich zverencov. Svoje si odrobí aj výborná obtiažnosť, v niektorých momentoch až pritvrdá. Neraz sa dostanete do situácie, z ktorej sa vymotáte naozaj jedine save-load metódou. Ak vôbec.
Jedinou maličkou vadou na tom je, že všetko to sme už kedysi dávno mali tú česť obdivovať (okrem moderného letectva). A kritizovať. V SSi sa však zrejme rozhodli ísť naprotivoč mojim výtkam a tak aj v People's sa máme tú česť stretnúť s rovnakými chybami a s rovnakými nepeknosťami, akými disponoval PG2. Asi najvýraznejšou z nich je absencia tretej strany - hráčovho počítačom riadeného spoluhráča, resp. jeho druhého NEZÁVISLÉHO protivníka. Jedná sa predsa o neoddeliteľnú súčasť každej dobrej stratégie v uhlových stratégiách známu od čias Battle Isle 2! To je také ťažké ju po piatich rokoch tak trošíčku nenápadne ukradnúť?
Alebo dynamický vývoj udalostí počas priebehu scenárií. Vadilo by niekomu, keby nás popri jednotvárnom dobýjaní cieľových miest oblažovali vedľajšie úlohy? Aspoň raz za čas by som chcel zachraňovať svojho zajatého zveda, zostreleného pilota; loviť významného nepriateľského funkcionára, pomáhať v úteku dezertérom... Jéminenky, toľko nápadov sa mi honí hlavou, a kde nič, tu nič.

V HENTAKOM PODOBNOM DOMŠE(N)KU AKO JE VPRAVO HORE BÝVAM AJ JA. LEŽ NIE V DIVOČINE URALSKEJ, ALE V DŽUNGLI NAŠEJ PETRŽALSKEJ

Som v rozpakoch. People's General je dobrá hra, jedna z najlepších úľoviek. Bavil som sa pri nej - i keď len dva týždne, ale rozhodne to stálo za to.
Na druhej strane, jedná sa o skoro identickú kópiu svojho predchodcu. Podobná grafika, vymenené prostredie, upravené vlastnosti jednotiek a zopár vylepšovákov... Toť nič moc na plnohodnotné pokračovanie. Chcelo by to zmenu, chcelo by to revolúciu. Alebo aspoň pokus o vyrovnanie sa dosiaľ neprekonanej ságe Battle Isle... Žiaľ, snáď nabudúce.

6/10