---

Ruské hry vo svete zatiaľ veľa rozruchu nenarobili. Okrem Pažitkového Tetrisu sa nepresadila prakticky žiadna - zčasti kvôli mizernému spracovaniu, zčasti vďaka ignorancii západniarov voči potenciálu stratenému "tam kdesi medzi tou slovanskou postkomančovou pliagou".
Časy sa našťastie menia (vo svete, u nás na Slovensku stále všetko po starom). Po niekoľkých nepodarkoch prezentovaných mojimi váženými spolupracovníkmi z východu konečne prichádza HRA so všetkým, čo k nej patrí. Originálna, pohľadná, ale hlavne veľmo, veľmo, veľmo, veľmo. VEĽMO. Zábavná.

Tož, úvod "trošíčku" podobný na ten v recenzii Úteku je za nami (na svete niet horšieho pocitu, ako keď VIETE, že sa opakujete, ale nič proti tomu nedokážete urobiť). Isto-iste je už každý z vás maximálne nažhavený; s napätím očakávate, čo za pakovina to Orzynovi padla do oka... Nebudem vás dlho zdržiavať. Je to rpg. Znova hra v hlavnej úlohe. Znova fantasy gejma plná hrdinov, drakov a všeničiacej mágie. Znova výplod nerozumu, v ktorom polovičku hernej doby strávite obdivovaním štatistík postáv, obchodovaním s rôznymi kovovými haraburdami a hľadaním lepšej a lepšej výzbroje... A predsa je to dielo iné, nové, originálne a skrátka jedinečné. Chvíľu ma dokonca mátalo, aby som vám ho odporučil do zbierky!
Heh, starnem.
Ako som mohol čo i len pomyslieť na niečo také ODPORNÉ, nechutné, ponižujúce. Bŕŕŕ. Udelenie najhodnotnejšej známky - ORZYNOVE DOPORUČENIE - akejsi neznámej ruskej kravine, zatiaľ čo hneď tu obďaleč o ňu odhodlane bojuje Duna 2000 s eNHáeL 99. Veď by ma ušľapali davy všeznalých deťúreniec! Jozef chráň moju úbohú havraniu dušu, ak by sa mi počali vyhrážať okamžitým zrušením hráčskej licencie a následnou kastráciou! Ts, ts. To mi veru za ten malý výlev radosti nestojí. Radšej o svojom postoji k originalite, k remakom a k pokračovaniam taktne pomlčím a prejdem k samotnej recenzii.

K recenzovanému subjektu, v odporných kruhoch zvaného i Rage of Mages, som zo začiatku pristupoval dosti chladnokrvne. Pointa jeho tkvela (a zhodou okolností aj stále tkvie - ktovie prečo?) v skĺbení rpg prvkov s klasickým rts endžinom, čo som z pochopiteľných dôvodov nevítal práve s úsmevom na tvári. Ba naopak - tak trošíčku som sa mračil. A moja nálada sa navyše nebezpečne približovala k hranici aydu. To, čo som videl na obrazovke, by sa v skratke dalo popísať ako pri(cenzored)aná zhora obdivovaná real-timeovka s jediným pandrláčikom v hráčovej moci zasadená do starej (ne)dobrej máličko vylepšenej Warcraft2ťáckej grafiky obohatenej o dávku plastickosti a tretieho rozmeru. Sťaby náhodou je zo svetovládneho rts braku požičané aj všade populárne ovládanie - osvedčená klik&die metóda, donedávna hlavný nepriateľ hier v hlavnej úlohe (kdeže ste vy moje zlaté numpadové časy...). Ľavým myšítkom označujeme, presúvame, útočíme, kúzlime. Pravým deselektujeme (odznačujeme). V prípade častej núdze používame shortkeye - výplod plesnivého mozgu, chorobu zvnútra rozožierajúcu chuderu Matku Intuíciu.
Moje prvé dojmy by RofM nemilosrdne strčili niekde medzi štvorkový a päťkový priemer. Možno ešte hlbšie - kvôli rozdeleniu hry na MISIE (ešte sa k nim vyjadrím). Potom však nastal zlom. Vstal som od počítača. Zdúchol som k Mirsoftovi, reku už som mu dlho nedal žiadny článok (keď mu týždeň nič nového nedonesiem, chytajú ma depresie). Samozrejme nastala klasická rekapitulácia, koľko článkov mám ešte napísať a blablabla, bežné reči, na ktoré cestou domov s radosťou zabudnem.
Až na jednu.
RAGE OF MAGES.
Tri slová, otrepaná odpoveď ("bože to je ale hovadina") a... A neodbytná myšlienka. MUSÍM TESTOVAŤ. Nie, nie People's Generala alebo tú blbosť, jak sa to len volá (Rainbow 6 - pozn.pamäť). Rage of Mages. Len to a jedine to, nič iné a na večné časy a nikdy inak. Rage of Mages, amen.
Dodnes nechápem, AKO, PREČO, ZAČO. Určite to nebude grafikou - peknou, lež zďaleka nie oslnivou. Nebude to ani spracovaním; 3D terén ma vskutku potešil, konečne rozbúral odporný trend rts placatosti a navodil aspoň akús-takús atmosféru hôr a lesov, fantasy prostredia. Ale že by som sa kvôli nemu mal hnať cez polku Blavy k počítaču? Bez šance. Rovnako tak príbeh. Od autorov bolo hrozne zlaté, že sa unúvali a narozdiel od našich západných spoluzemšťanov na ňom popracovali. Žiaľ, kazí ho tá najodpornejšia zo všetkých chýb - Rozčlenenie hry na sled (sem-tam nadväzujúcich) misií. Tfuj. Človek by povedal, že rpg sa nazýva rpg vďaka VOĽNOSTI POHYBU, ktorý mu múdri vývojári kedysi dali do vienka... Nie tak v RofM. Ten naopak neobsahuje slobodu pohybu skoro žiadnu. Celý čas sa nachádzate v jedinom meste pozostávajúceho z jedného obchodu so zbraňami, zo školy a z krčmy, v ktorej sa namotávate na rozsiahle rozhovory a nové questy, prípadne si najímate žoldnierov. Akonáhle sa domotáte, môžete sa vydať do sveta. Na prekrásnej mapke sa zjaví zopár bodiek znázorňujúcich vašu púť (ála Indy Jones) a hop - Ani sa nenazdáte a nachádzate sa v miliónkrát videnom rts móde. Sťaby interaktivita so svetom náhle vymrela. Na hráčovi úbohom naveky vekov ostala len úloha bádateľa nepreskúmaných prostredí, veľkokynožiteľa nežiadúcich stvorení, zberateľa batôžkov s drahými ingredienciami. Toť sjo... Skoro.

Atmosféra. Pestrosť. Hrateľnosť. Tri z najdôležitejších vlastností každej dobrej hry. Tri jasné hviezdičky vyžarujúce z RofM ako rádioaktívne svetielka z prázdnych očných jamiek Čiernobyľcov (aj keď tie sú len dve). Ako oslnivé reflektory oslepujúce chodca pred zrážkou (aj tie sú len dve!). Ako... Bože už ma nič nenapadá, niečo si jednoducho vymyslite.
V RofM nie je núdza o množstvo všemožných i nemožných prekvapení: Tu narazíte na hrdinu statočne bojujúceho proti hordám škretov, odvážne sa mu pripletiete na pomoc a šľachetne si ho namotáte do partie; inde pritrafíte na vyplienenú osadu mierumilovných orkov a uroníte nejednu slzu nad nezmyselnou krutosťou, s akou namyslení ľudia svojich mieruchtivých susedov pobili. Samozrejmosťou je pekná kôpka rôznych efektných kúziel a čarov; zarytí kovošrotovníci sa môžu vyžívať v zbieraní, kupovaní a predávaní všadeprítomného kovoharaburdia - s každou splnenou misiou bohatšieho o ďalšie a ďalšie kúsky. Jedine nepriatelia sa po chvíli počínajú trošíčku opakovať. Sic' oko labužníka sa poteší pohľadom na letiaceho draka, či kamenného trola pobehujúceho všade-tade, márne sa snažiaceho pobiť mojich zverencov, predsa len sa im nedá odoprieť maličká strohosť. Určite ich mohlo byť minimálne o desať kusov viac.

To však nič nemení na fakte, že RofM sa mi páčil. Viac ako Duna 2000, viac ako Rainbow Six, viac ako otrepané NHL a dokonca viac ako People's General. Možno to je mojou nepochopiteľnou túžbou neustále hrať niečo nové, originálne, nezažité. Možno to je tým, že autori RofM nepochádzajú zo západu, že patria medzi začínajúcich východných prospektorov oťukávajúcich svetový trh. Možno. Pravdupovediac mi je to jedno. Rage of Mages je podľa mňa jednoznačne najlepšou hrou v tomto Ravenovi a howgh.

OBRS

7/10