---

Pláž OMAHA, 6.október 1944, Deň D!

K pobrežiu pláže sa blížia spojenecké vojská, aby zaistili pobrežie pláže a začali tak najväčšiu vojenskú inváziu nielen 2. svetovej vojny, ale aj v celých dejinách ľudstva. Lenže nemeckí guľometčíci sa na rýchlopaľnú konfrontáciu pripravili čo možno najlepšie a teraz čakajú v dobre chránenom bunkeri, kedy konečne budú môcť spustiť svoje guľomety. A tak, len čo sa prepravné morské kontajnere (v ktorých sa ako "sardinky v konzerve" tlačia nervózni, zvracajúci a trasúci sa spojeneckí vojaci) dostanú k brehu a predné dvere s pleskotom odpadnú do vody, v tom istom momente sa z nemeckého bunkru ozve, pre vojenských veteránov hrôzostrašný, dobre známy, rachot guľometu. Kedže americkí vojaci sú v loďke natlačení vedľa seba, netreba ani bohvieakú presnosť, aby ste sa trafili. A tak čo guľka z nemeckého guľometu, to istý zásah do amerického vojaka. A guľomet rozosieva svoje smrteľné guľky bez prestania ďalej, ďalej a ďalej. Tí šťastlivci, ktorí stačili preskočiť okraj loďky z bočnej strany, hľadajú teraz útočisko pod vodou. Strih. Kamera sa posúva pod vodu. Nádherné ticho pod vodou si uvedomujú nielen vojaci na plátne, ale aj (v tom čase už riadne šokovaný) divák. A v tom momente sa kinosálou rozľahne zvuk podobný tomu, akú vydýva vystrelená zátka od fľaše šampanského. V následujúcom okamihu sa voda na plátne zfarbuje dočervena a pre pár vojakov je to tá posledná farba, ktorú vo svojom živote videli. Bum! Bum! Bum! Bum! Masaker neprestáva ani pod vodou. Strih. Pláž. Jednému vojakovi s plameňometom explodovala na chrbte nádrž s horľavinou. Ďalší vojak drží neveriacky v ruke svoju druhú, vlastnú odstrelenú ruku a bezpríčetne blúdi plážou. Iný zase pozerá na svoje vnútornosti, ktoré sa mu valia z tela von. Ďalší zase, ... . A nemecký guľomet bez prestania šteká a šteká. Aj keď narobil nespočetné škody, predsa niektorí americkí vojaci prežili. Pomaličky, meter za metrom postupujú vojaci kapitána Millera (Tom Hanks) dopredu smerom k nemeckému bunkru. Nekonečne dlho a ťažko trénované vojenské manévre a schopnosti sa začínajú pomaličky prejavovať a z počiatočného chaosu a hrôzy vzniká organizovaný útok s jasným cieľom: "zničiť nemecký bunker". Ešte pár minút hrôzy, deštrukcie a masakru musia americkí vojaci zažiť. Ešte pár z nich musí zahynúť, aby odstreľovač zasiahol jedného z nemeckých guľometčíkov, ďaľší vojak sa prikradol k bunkru zozadu vhodil do neho horľavú dymovnicu a vyčistil bunker plameňometom. Ssšššš. Rev. Zavíjanie. Nemeckí vojaci, ktorí v tej chvíli pripomínajú horiace pochodne, vyskakujú z bunkru von. A potom už len ticho. Vražedný guľomet sa konečne odmlčal. Pláž je zaistená. Kapitán Miller spolu so svojimi vojakmi splnil ďalšiu z nekonečného radu vojenských úloh. Strih. Vojenská centrála niekde v USA v ten istý deň. Miestnosťou sa ozýva monotónny rachot písacích strojov. Klep. Klep. Klep. Razom je všetkým divákom v kine jasné, že sa tu naklepávajú úmrtné oznámenia pre americké matky, ktorých synovia sa už domov z vojny nevrátia. "Vážená pani ..., Váš syn padol za dobrú vec ...", alebo "Amerika na jeho vlastenectvo v boji nikdy nezabudne ..." a mnoho podobných, ale pravdu absolútne nevystihujúcich fráz dostanú poštou v najbližších dňoch ďalšie a ďaľšie matky. Zrazu si jedna z pisárok uvedomí, že priezvisko Ryan píše na tú istú adresu v ten istý deň už tretí krát. Odchádza túto nesmierne bolestivú novinu oznámiť svojmu šéfovi, ktorý s tým vzápätí ide na vyššie a vyššie miesta až k samotnému generálovi Marshallovi. Zistí sa, že Ryanovci boli štyria bratia, z ktorých zhodou okolností traja najstarší padli v priebehhu pár dní. Je jasné, že aspoň ten najmladší (je výsadkárom) musí byť zachránený a odvelený domov k matke. A tak niekoľko hodín po zaistení pláže dostáva oddiel kapitána Millera ďalšiu úlohu, ktorá tentokrát prišla ako rozkaz z "najvyšších" miest. Rozkaz jasný, ale jeho splnenie už bude oveľa väčším orieškom na rozlúsknutie. Problém je totiž v tom, že jeho výsadkárska jednotka sa podieľala na invázii nebezpečným zoskokom v tyle nepriateľa, takže ak Ryan vôbec ešte žije, bude to ako "hľadať ihlu v kope ihiel", povedal kapitán Miller svojím vojakom. Ale aj napriek tomu sa vydáva spolu so svojími siedmimi vojakmi na záchrannú misiu, výsledkom ktorej má byť aj za cenu nasadenia vlastných životov nájdenie a prevedenie vojaka Ryana domov k matke. Je to misia, ktorá je pre jedných absolútnym šialenstvom, pre tých druhých zase jediným rozumným dôvodom ich účasti vo vojne. Zostáva už len odpovedať na otázku "Je život jedného vojaka dôležitejší, ako život ôsmich vojakov, ktorí ho majú zachrániť ?". Odpoveď si musí dať každý sám.

Zachráňte vojaka Ryana je veľkolepým a majstrovsky natočeným vojnovým dielom neoficiálnej režisérskej "jednotky" Stevena Spielberga (Schindlerov zoznam; Jurský park 1,2 ; Čeľuste ). Podobne, ako v Schindlerovom zozname, aj tu vojna slúži predovšetkým ako kulisa na vyrozprávanie veľmi emotívneho a skrz-naskrz jednoznačne ľudského príbehu, ktorého tragickosť je vystupňovaná hlavne už vyššie zmieňovanou 2. svetovou vojnou. Ale to, čo Zachráňte vojaka Ryana tak výrazne odlišuje od ostatných vojenských filmov (najmä tých ruských, boľševických) je veľmi realistické až syrovité zobrazenie vojny bez akéhokoľvek prikrášlenia, ktoré nejednomu divákovi podstatne upravia jeho názor na vojnu (musím priznať, že aj ja som k nim pred zhliadnutím tohto filmu patril). Je to hlavne vďaka spôsobu, ako nám Spielberg spolu so svojím dvorným kameramanom Januszom Kaminskim celý príbeh vyrozprávali a zobrazili. "Fascinujúci" úvodný masaker, počas ktorého sa americkí vojaci snažia zaistiť pláž, je zo značnej miery natočený ručnou kamerou, výsledkom čoho je Váš pocit, ako keby ste sledovali "priamy prenos" z vojenskej operácie. Celý film je navyše grafickým spôsobom nesmierne zaujímavý, t.j. mám na mysli to, že farby sú naschvál nedokonalé a taktiež aj ich sýtosť je cieľavedome potlačená, čo filmu dodáva tú jedinečnú a unikátnu autentickosť (osobne prvých dvadsať minút filmu i záverečný boj považujem za jednoznačne najpôsobivejšiu a po autentickej stránke najdokonalejšiu natočenú bojovú scénu, akú som kedy videl). Herecké obsadenie nie je veľmi známe (okrem Toma Hanksa (Forrest Gump, Philadelphia, Apollo 13)), ale za to z absolútnej väčšiny skvele odohrané. A čo sa Toma Hanksa a Spielberga týka, myslím si, že týmto filmom si bezpochyby prinajmenšom zabezpečili ďalšiu nomináciu na Oskara (ak nie jeho samotné získanie). Jednoducho, majstrovstvo plodí majstrovstvo. V prípade Zachráňte vojaka Ryana to platí dvojnásobne.

J O D A

10/10

MIRSOFT:

6/10

ORZYN:

Plne s Jodom súhlasím. Zachránte Blabla je jedným z troch najlepších tohtoročných amerických filmov a určite si nejakú tú prestížnu sošku zaslúži. Ale. Aj keď si odmyslím poslednú trápnu vojnovú scénu tak trošíčku pripomínajúcu klasiku Sedem Statočných Samurajov - a ak sa prenesiem cez Špílbergov neodmysliteľný odpudivý "doják na záver" nasilu ždímajúci z divákovho oka slzu smútku, aj tak mi v tomto filme bude stále niečo veľmi dôležitého chýbať.
ČO, to vám budem asi márne vysvetlovať. Moje kritériá VÝBORNÉHO filmu sa od bežného štandardu máličko odlišujú; hlavne čo sa zvukových efektov, úžasne sa rozprskávajúcich tiel a striekajúcej krvi týka. Poviem vám len toľko: Blabla Vojaka Ryana sa ani ZĎALEKA nevyrovná kvalitám Stalingradu. Ani zďaleka.

7/10