|
|
|
DEMOBIT '98
Tak sme sa konečne dočkali. Po vyše troch rokoch sa k nám konečne vrátila stará dobrá demo-party s názvom DemoBit'98. Pre tých, ktorým slová demo, demo-party, demoscéna, Demobit a podobné hovoria asi toľko ako mne predmet "Podpora rozhodovacích procesov", z ktorého mám mať zajtra písomku, nech kliknú sem. V podstate sa im niet čo čudovať, pretože vzhľadom k čoraz väčšej komercii produktov a trojročnému demomakerskému suchu na Slovensku už skutočne musíme pravú demoscénu hľadať medzi čoraz staršími ľuďmi, čo je naozaj škoda. Dosť však bolo smútku, ideme sa venovať samotnej party.
Prichádzam do zapadnutej a vzdialenej časti bratislavskej Petržalky, do tamojšieho kultúrneho domu. Keď som sa pozrel na cenu, skoro mi vypadlo umelé oko z jamky a protéza z úst. 150 korún?! Čo kradnem? Budem trochu porovnávať Demobit s podobnou Party s názvom Scenest 98, ktorá sa konala v lete v Budapešti. Ten síce stál v prepočte okolo 180 korún, ale trval takmer 3 celé dni a nachádzal sa na štyroch poschodiach, pričom veľkosť jedného poschodia sa rovnala približne dvojnásobku veľkosti sály Demobitu. Pre tých nematematických ľudí, Demobit bol na veľmi malom priestore (asi osemkrát menšom ako Scenest), takže náklady musel mať nepomerne nižšie a ako som sa tak pozeral na ten počet sponzorov, tak chtiac-nechtiac som dospel k záveru, že vstupné bolo poriadne premrštené. Čert to však ber, hlavne že to vôbec je, povie si človek a vstupné so sebazaprením zaplatí. Keď odhliadneme od ceny, malá veľkosť sály nebola problémom - vzhľadom na to, že prvé zmienky o Demobite sa ohlásili približne mesiac pred jeho uskutočnením, ľudí nebolo veľa a v sále sa dalo nielen existovať, ale aj normálne dýchať. Organizátorov treba pochváliť za to, že v celej sále (okrem baru) platil zákaz fajčenia, takže vzduch bol celkom v pohode, dokonca bol aj celkom poriadok a nikto nerobil bordel (hlavne v porovnaní s jednodňovou miniparty Pure'98, ktorá sa v Blave konala na jar tohto roku). Čo sa týka osadenstva, na demoparty sa už tradične nachádzajú tri skupiny ľudí. Prvá skupina (nazvime si ich napríklad "diváci") patrí k tým starším a vyznačuje sa tým, že počas celej demoparty pozerá v kinosále na veľkú obrazovku, kde sa premietajú rôzne súťažné i nesúťažné demá. Pozerajú, kochajú sa kvalitou, nadávajú nad nekvalitou, kybicujú, hodnotia. Druhú skupinu (čisto náhodne ich pomenujme "lameri") tvorí väčšinou mladšie osadenstvo, ktoré si so sebou prinesie zosieťované počítače, na ktoré nahodia Quake 2 a potom gamesia, gamesia a gamesia, až kým party neskončí - demá a podobné točiace sa srágoriny ich vonkoncom nezaujímajú, na Demoparty proste prišli zagamesiť si po sieti. Tretia skupina (opäť si urobíme pracovný názov, napr. "súťažiaci") si tiež prinesie počítač, väčšinou však hardwarovo ďaleko menej obnažený ako skupina druhá, v ojedinelých prípadoch dokonca aj iného typu ako PC (napr. C64, Spectrum, alebo Amigu), na ktorých spúšťajú a odlaďujú svoje vlastné výtvory. Ja osobne som patril do skupiny prvej, ktorá bola najpočetnejšia. Na demoparty je pekné, že sa tu môžete stretnúť s množstvom známych ľudí (predovšetkým z nekomerčnej scény), stačí ich iba poznať, čo dnes v dobe internetu nie je ľahké. Čo sa diskmagov týka, okrem demoscénovského diskmagu menom Umag tam samozrejme boli takmer všetci Raveňáci (okrem Ondrewa, ktorého tesne pred Demobitom zmohla zákerná choroba, vďaka ktorej namiesto Party iba bezmocne ležal doma zajatý v posteli). Ostatní raveňáci sa však predstavili v plnej zbroji a už určite nadávajú, čo tu píšem toľko drístov, pretože čakajú, ako mi vychmatnú klávesnicu a napíšu nejaký ten ich postreh. Nechýbali ani členovia trochu komerčnejších časopisov, napríklad zástupca šéfredaktora CDtipu (gheh :-) ), alebo rovnako postavený člen Hráča, ktorý však vďaka jeho košickému pôsobisku bol vlastne úplne inkognito a nikto ho nepoznal. :-). Z Rikiho prišiel samotný veľký šéfredaktor, ktorý musel asi na barovej stoličke vysedieť dieru, pretože ako prišiel, tak si tam sadol, sedel, pil, sedel, pil a zrejme jedinú vážnejšiu akciu podnikol, keď som ho ponúkol zemiakovými čipsami, čo okomentoval niečim nezrozumiteľným znejúcim ako "Néééjde ó tó...". Podvečer odišiel - určite so slovami "To tu ale bola nuda...". Našli sme však aj iných týpkov a niektoré skutočne impozantné výtvory. Napríklad istý, mne úplne neznámy, jedinec, si so sebou priniesol pravdepodobne riadiacu stanicu na odpal jadrových hlavíc, aspoň jeho tower tomu nasvedčoval. Poviete si, čo môže byť na takom toweri zaujímavé? Tu sa však v jednej obrovitánskej veži schovávali dva počítače a na toweri svietil taký kopec diódiek, lediek, čiseliek, že jeden by si pripadal ako vo filme Startrek. Samozrejme, aj tento užívateľ patril do spomínanej druhej skupiny návštevníkov Demobitu, súdiac aspoň podľa hry Quake 2, ktorá bola na ňom vkuse spustená. Mimochodom, ak sa pozrieme na obrazovky monitorov, zistíme ešte jednu zaujímavú štatistiku: na približne 60% monitorov svietil Quake 2, na 20% nejaká iná hra, 10% malo pustený napaľovací soft a 10% bola spomínaná tretia skupina ľudí, ktorá prišla "vytvárať hodnoty". Osobne som bol dosť prekvapený, pretože napríklad v Maďarsku na Sceneste bol pomer dosť odlišný - 60% napaľovacích softov, 30% gamesa a 10% iné programy. A potom niekto vraví, že u nás sa veľa piráti...
Poďme však už k samotnej demo-súťaži. Ako obvykle,
súťažilo sa v niekoľkých kategóriách - od výtvorov na
C64, cez hudby, grafiku, až po vyvrcholenie súťaže - demá na
PC. Škoda, že autori nezaradili tzv. Lame demo, ktoré malo na
Sceneste veľmi veľký úspech, pretože v ňom išlo o čo
najvtipnejšiu animáciu, bez akýchkoľvek nárokov na
programátorské umenie. Bol som však veľmi milo prekvapený
tým, že za ten mesiac sa nazbierali veľmi kvalitné výtvory.
Horšie to už bolo s ozvučením a aparatúrou. Hlasitosť hudby
bola celkom OK, bohužiaľ však iba pri niektorých hudbách.
Niektoré totiž zneli úplne divne a z tvárí ich tvorcov sa
dala vyčítať nejedna slza. Plátno bolo dosť nízko, ale
vďaka tomu, že sa naň dalo vidieť prakticky z celej
miestnosti, až tak to nevadilo. V hudobnej súťaži súťažili
aj naši raveňácki hudobníci. A ako dopadli? Pravdupovediac,
nie veľmi slávne. Prihlásených do súťaže bolo približne
40 hudieb, z toho vybratých do prezentácie bolo iba 20 (akým spôsobom sa robil tento výber?).
Už v tomto kole stroskotal Cheefko, Ondrew, aj Kasou. Keďže
Confuser sa Demobitu vôbec nezúčastnil (čo je podľa mňa
škoda, pretože by mal šancu), medzi 20 predvádzaných hudieb
sa prebojoval iba Johnko a Emzet. Súťaže potom prebiehali tak,
že každý získal hlasovací lístok, na ktorý mohol zapísať
svoje poradie troch najlepších produktov. Emzet skončil na krásnom šestnástom mieste a česť Ravena aspoň trochu zachránil Johnko, ktorého výborná pesnička Princess of Persia obsadila piate miesto.
Posledné súťažné kolo (predvádzanie diem) sa skončilo asi o jednej hodine v noci. Potom sa nesúťažne predvádzali niektoré veľmi pekné dema na ZX Spectrum a po nich sa väčšina osadenstva uložila na provizórny spánok na najbližšej voľnej podlahe. Na plátne medzi tým išiel film Hackers, ktorý som po polhodine prestal pozerať, pretože podľa mňa išlo o typickú SAK a pobral som sa na nočný autobus domov, spolu so malou skupinkou ľudí. Nevedomky som nastúpil na najbližší autobus spolu s Cheefkom a ešte s jedným jeho kamošom (a týmto ho srdečne pozdravujem, pretože, napriek tomu že ja som ho vôbec nepoznal, on poznal mňa veľmi dobre, čo sa mi v poslednej dobe bohužiaľ stáva čoraz častejšie...)(ono je to celkom bežná záležitosť, že keď má človek okno, potom si na mnoho vecí vôbec nepamätá - pozn. Kasou :). To sme však ešte netušili, že autobus sa rozhodne poprechádzať sa po celej nočnej Petržalke a počas jazdy som pochopil, prečo tí zvyšní ľudia z našej skupiny do tohto autobusu nenastúpili. Cestou autobus zastavil aj pri mojej milovanej Ekonomickej Univerzite, kde sa dovnútra nahrnula plná zastávka "mierne" podgurážených študentov, a tak som sa viezol domov za veselého spevu a dobrej nálady. Teda, nie celkom domov - autobus totiž zastavoval na každej zastávke iba podľa nálady, väčšinou zastavil vždy tam, kde nechcel nikto vystúpiť a tam, kde by aj niekto chcel (napríklad ja), tam to koťuha neuznal za vhodné....
Tak som prišiel nad ránom z Hlavnej stanice pešo domov a tým sa pre mňa Demobit skončil. O druhom dni Demobitu vám niečo povie kolega Kasou, ktorý bol trochu vytrvalejší ako ja a zažil vraj aj poriadne organizačné nedostatky. Pretože počas prvého dňa bola organizácia podľa mňa celkom v poriadku, až na menšie odpustiteľné trapasy. Takže podľa mňa išlo o celkom vydarené podujatie, ktoré tu už dlho chýbalo. Pôvodne som Demobitu chcel dať 8 bodíkov, ale vďaka organizačným trapasom v druhom dni (viď Kašov článok niekde dolu) a cene to bude bodíkov sedem. Stále však dosť na to, aby som mohol povedať, že sa mi Demobit páčil, v mnohých smeroch dokonca aj viac ako budapeštiansky Scenest.
MIRSOFT
7/10
Teraz je rada na mne. Ako jediný som bol ochotný nespať 33 hodín (zato na druhú stranu som si to vynahradil 15 hodinami výdatného spánku, aj počas algebry:), a ísť sa pozrieť na vyhodnotenie DemoBitu98. Všetci ostatní zradcovia sa išli domov vyspať, a nechali to na mne. He. Ja mám písať článok? No dobre. Chceli ste to!
Asi o ôsmej v nedeľu ráno som sa rozhodol, že už by sa aj jesť hádam zišlo, a tak som sa vybral domov. Keď som bol doma, využil som možnosť vyskúšať si naprogramovať realtime compo, súťaž v urobení čo najkratšieho kódu. Po prvých 77 bajtoch som to vzdal, lebo som sa dopočul, že sa to niekomu podarilo celé na 84 (ten Niekto bolo Dement, programátor Pařeniště..., pozn. Mirsoft), a ja som nemal ešte ani polovicu. (darmo, vyšiel som z cviku) Zabavil som nejakú čokoládu, pre prípad pretiahnutia akcie na neskorší čas, a padal som naspäť do Petržky. Bol som tam niečo po jedenástej. Aké bolo moje sklamanie, keď som zistil, že sa tam za celé tri hodiny takmer nič neudialo, iba z neoficiálneho vraždenia sa stal hromadný masaker oficiálny a započítavaný (Quake2). Našťastie sa potom pustili nejaké demá, tak som neskapal od nudy. Ani neviem, ako som to tam prečkal do pol jednej, či kedy to vlastne bolo, ... aha, o dvanástej,... keď sa konečne vyhlásili výsledky všetkých compov (compov, comp, cômp? - ach tá Lovenčina).
Bolesť a žiaľ. To som až tak strašne odlišný od
priemerného človeka? Prečo musím vždy po veľkom
očakávaní prežiť také sklamanie? Ja to nechápem. Veď by
stačilo, aby sa ľudia pozerali vôkol seba, a nie len na svoj
vyhradený jazdný pruh (to nič, pozajtra robím skúšky v
autoškole).
Niektoré kategórie dopadli presne tak, ako som predpokladal, a
aj hlasoval. To bolo viac-menej jasné, že 4k intro vyhralo FEI
no more, a trúfam si povedať, že by vyhralo aj s prvou
časťou, bez tých plazmových srandičiek. To bolo
jednoznačné z toho potlesku, čo bol vyburcovaný v dave. Už z
názvu by sa dalo tušiť, že autor je nejaký ex-elektrikár,
ktorý, tak ako väčšina jeho spolužiakov, vyletel u Budkyho z
Fyziky, a v záchvate sebaľutovania stvoril produkt priam
geniálny, akoby sa chcel pomstiť za svoju potupu. Naše úvahy
však neboli podložené špekuláciami korelujúcimi s pravdou,
a Cheefko vypátral, že autor je prvák na FEI, a demo je jeho
manifestom odhaľujúcim depresívny stav študentov tejto
školy, čo myslím nie je žiadne "verejné tajomstvo"
(čo to znamená - pokrytecké tajomstvo?). Ale už asi moc
filozofujem, čo?
Naopak, niektoré kategórie dopadli príšerne, a pri
niektorých mi zostal rozum stáť. Tak napríklad, prečo vyhral
obrázok Dig your own hole? Alebo prečo vyhralo demo Cage
od Zirconu len o tesný počet bodov pred Xlatom? Veď v
Xlate nebolo okrem koncovej časti spracovanej ako paródia na
reklamy Pepsi (mimochodom celkom podarenej), absolútne nič
pozoruhodné. Hlavne, že to dunelo 200krát za minútu. Mám
taký dojem, že tá slovenská demoscéna nejak upadá. Neberte
to tak, že tu zas kritizuje jako vždycky, a pritom nemá
šajnu, o čom mele. Ja som sa tvorbe diem nikdy nevenoval, ale
asi začnem, lebo si chcem sám vyskúšať, čo nové a
originálne sa dá ešte vymyslieť okrem stále hlasnejšieho
dunenia. Niekomu to možno imponuje, ale mne rozhodne nie. Fakt,
mne sa najviac páčilo intro (aspoň predpokladám, že sa do
64k zmestilo) Dalt (tuším tak nejak) od Mistu,
ktoré ale bohužiaľ nesúťažilo. Tam bol kus originality, a
dobrého spracovania. Tak ako v minuloročnej konverzii Second
Reality na Commodore C64 (škoda, že nie zo slovenskej
tvorby, to by bolo sa čím chváliť vo svete). Z toho som
sa ešte stále nevzpamätal. Čo dokázali tí fanatici
vymačkať z 1MHz procesora, to bol zázrak. Je síce
pravda, že niektoré efekty sa robili podvodmi (napr. tie dva
rotujúce xy-steny, jeden modrý, druhý červený,
polopriesvitné, sa urobili rozrastrovaním na párne a nepárne
riadky), ale aj tak to je sila. Najmä tá hudba. Na troch,
či štyroch generátoroch kriviek urobiť purple motiona, ešte
aj s niektorými samplami (ale orchestrálny hit sa im
nasimulovať nepodaril;), a k tomu tak vierohodne (vážené
vzhľadom na použitú HiFi aparatúru;), nad tým mi rozum
stál.
Tak, ako aj potom bohužiaľ nad zlatým klincom (aspoň pre
mňa - plánovane) DemoBitu98, Music compom. Z 37
uchádzačov o súťaž sa rozhodli vybrať 20 postupujúcich do
súťaže. Teraz si spočítajte, koľko tam bolo ľudí známych
zo scény. Tak rátajme maximálne 14 postupujúcich. Nie moc,
ale dosť. Podľa toho, čoho. Keď by boli zastúpené rôzne
(ale skutočne rôzne) štýly, bolo by to nie moc. Ale
keď tam takmer všetko do radu boli 4/4 beaty na jedno kopyto,
tak toho bolo dosť. Až moc. Príliš veľa pre moje ubohé
ušká, a tak sme na Cheefov návrh začali testovať deformácie
zvuku po prechode Eustachovou trubicou. Ono to robí taký celkom
zaujímavý bandpass filter kombinovaný ešte s neviem čím, a
keďže v poslednej dobe sa obaja zaujímame dosť o spracovanie
zvuku, bolo to pre nás rozhodne poučnejšie ako počúvať Hudisovu
skladbu 77, ktorá nakoniec skončila na 3. mieste (pri
vyhlasovaní ma pichlo pri srdci). Ajfi počul moju skladbu
deň predtým, a rozhodne povedal, napriek tomu, že nie je práve
až-do-smrti-fanúšik mojej tvorby, je to božská hudba oproti
Orcanovi. Takto to išlo ďalej a dokola, ale bohvie prečo (už
nechcem byť trápny s tou apoškou) tam všetko znelo
horšie ako Nedeľná dychovka z dedinského rozhlasu v Černovej
pri Ružomberku, a ešte to k tomu aj dunelo ako Vladkove Tučko
pri štarte. Ešte štastie, že sme sa do súťaže nedostali (to
ako ja, Cheefko a Ondrew), lebo by sme dopadli ako Emzet, či
Gurun, ktorých som spoznal len podľa občasného náznaku
slapovej basy. Prišiel som na to, čo platí na takéto; buben a
basu na nich (pre naznalých drum'n'bass). Aj také tam
bolo, jeden kus od Charona prozreteľne pomenovaný DemoShit98.
Podľa prvých výsledkov skončil na striebornej pozícii.
Prečo podľa prvých? Lebo potom boli ešte jedny. Podľa
prvých sa medzi prvými štyrmi neumiestnil ani Gurun, iba Bluezone na prvom mieste, ale nikto
iný mne známy (teda okrem Charona, ale to bude asi tým, že
ho poznám zo školy;), a tak zrejme vymysleli nový
kľúč (a vyhovorili sa na omyl), podľa ktorého sa
sčítavali hlasy (aspoň som to tak pochopil), a zrazu sa
na prvej priečke ocitol Tren so svojím Singing Piano.
Modul skutočne dobrý, veď som mu dal prvé miesto. Druhý
skončil Gurun s už-neviem-čím, tretí zostal Orcan
zo svojím 77, a štvrtý sa umiestnil modul Tech
od JMC. Ono, kompletné oficiálne výsledky sa budú
určite dať splašiť niekde na http://www.demobit.sk,
pre tých, čo by chceli chýbajúce informácie. Všimol som si
niektorých ľudí, že hlasovali podľa svojho najlepšieho
vedomia a svedomia, a na prvé miesto napísali číslo skladby
väčšie ako 20, aby tým vyjadrili nesúhlas, ale ja som zaťal
zuby, a hlasoval som na rozdiel od naších poslancov nie
obštruktívne, ale konštruktívne.
Cheefko sa možno na mňa teraz nahnevá, že tu teraz idem
niečo napísať o jeho súkromnej záležitosti, ale možno vám
to ozrejmí algoritmus vyraďovacieho kola. Zveril sa mi s
názorom Bluezona na jeho modul. To, čo viete o Cheefkovi a jeho
hudbe teraz zahoďte za hlavu, tri roky je dlhá doba, a jeho
preferovaný žáner sa dosť zmenil. Teraz, keď aj ideme
náhodou do nejakej CD predajne, ja zabočím do oddelenia
Hardcore+Metal, a on do Jazz+Blues. Okrem toho má rád aj
breakbeaty (aj ja), a jeho skladba mala tiež
breakbeatové bicie. No a Bluezone mu povedal, že nejak mu
nesedeli tie bicie do 4/4 BPMka. TAK TO MI POVEDZTE, ČI MÁ
VÝZNAM SA TU VÔBEC O NIEČO SNAŽIŤ?!?!?!?! (nič proti Bluezonovi, nakoniec dal Cheefkovi priemerne hodnotenie) Ja som si povedal,
že idem vydusiť nejaký odporný totálne komerčný
dramenbejz, lebo je to jediná komerčnina, čo som schopný
akceptovať. Nejakú vzorku možno budete počuť aj v Ravene8.
Dosť, stačilo mi, depresívnejšie to už byť nemôže.
Vlastne hej, ceny. Ešte, že som nič nevyhral. O tú tekutú
žuvačku pomenovanú po jednom serveri u nás v škole (všetci
si myslia, že redbull.dcs.fmph.uniba.sk vznikol až potom, čo
to odporné svinstvo) vôbec nestojím, už vôbec nie o
celú basu, jedine tak piva, aj to rozhone lepšieho, ako tam
bolo k dispozícii. Hra od Microsoftu, čoby sponzora je vhodná
akurát tak na rituálne upálenie (čo Charon ako výherca
práve takejto ceny sľúbil, ale naštastie nestihol vykonať -
teraz je to na Gurunovi:), tričko - hurá, a pre každého
plagát, aby si ho mohol vylepiť na stenu. Dobré čo?
PS: Zabudol som na vyhodnotenie sieťového masakru v Quakovi 2. Tam skončil prvý Equino-x, druhý Mondo, a nakoniec bronzový Ped, ktorý mimochodom skončil ako tretí aj s ich demom Why. Mám ale také podozrenie, že keby hral Emzet, dopadlo by to možno trochu inak. Keď som ho videl, ako to tam všetko kosil, ...
Druhá strana mince:
Nie za všetko môžu organizátori, proste z nedobrej úrody
dobré víno nebude. Keď sa jednoducho nedá z čoho vyberať,
tak si nepomôžeme ani sebalepšiou organizáciou. Je možné,
že keby sa DemoBit ohlásil skorej, prišlo by viac vecí, a
lepších, ale zas na druhú stranu verím tomu, že už aj na mesiac
dopredu niečo plánovať je slušné riziko. Preto toto moje
znechutenie neberte ako kritiku organizácie (aj keď tie moduly
ma fakt sklamali, alebo prečo od štvrtej ráno až do cca
jedenástej sa nič nepremietalo?, veď ten, čo nemal komp,
nemal čo robiť), ale také pozastavenie sa nad súčasným
stavom našej demoscény z pohľadu človeka nepohybujúceho sa
medzi týmito ľuďmi. Asi by sa malo fakt dosť zlepšiť, lebo
ak ešte niekedy DemoBit bude, nepríde tam už nikto, a
organizátori budú v OVEĽA väčšej strate, ako teraz. Ja
hodnotenie neudelím, lebo považujem za blbosť hodnotiť
takúto akciu nejakým číslom, najmä keď ju nie je s čím na
Slovensku ekvivalentným porovnať. Ale bolo to pre mňa dosť
veľké sklamanie, aspoň, že na jednom kompe si tam ku Quakovi
púšťali dobrú hudbu - Cradle Of
Filth - Cruelty And The Beast:).
Varování ministerstva zdravotnictví: Ak som niekde skomolil meno, alebo niečo uviedol na nesprávnu mieru, prosím upozornite ma na to, aby som sa za svoje činy náležite ospravedlnil jemu, jeho blízkym, jeho právnikovi, psychoanalitikovi, Bohu, Satanovi, Budhovi, Aláhovi, všetkým padlým obetiam holocaustu, utláčaným mravcom i termitom, vysokej i divokej, všetkým polymérom a monomérom, molekulám i atómom, kvarkom, časticiam, z ktorých sa skladajú kvarky, časticiam, z ktorých sa skladajú častice, z ktorých sa skladajú kvarky, proste všetkým zaznamenateľným i nezaznamenateľným, ale hlavne
Temnému Jozefovi
ktorý nás všetkých spasí (ale až po podaní daňového priznania).
...snáď som nezabudol na nič...
ORZYN> Mirsoft je strašný chuligán. Nielenže ma takto núti napísať
svoj názor v predvečer najdôležitejšej (ergo jedinej) zápočtovej písomky
v tomto semestri - v dobe, keď nemám čas ani na všeličo iné a nieto ešte
na Ravena - navyše ma spolu s Kašom (sťaby sa voči mne spikli) stavia do
nepríjemnej pozície "obhajcu", ktorúžto (ako isto viete) nemám práve v
najväčšej láske. Tož, nakoniec som sa predsa len premohol...
V prvom rade by som rád demontoval Mirsoftov odpor k miestu podujatia. Netuším,
čo sa na ňom komu nepáčilo - mne vyhovovalo viac než dostatočne. Pravdupovediac
si vhodnejší plac ani predstaviť neviem. Mirsoft akožto úbohý zadunajský Blavák
zrejme nikdy nepochopí, že ku kulturáku len niekoľko krokov vzdialenému od
TechnoPolu (a od môjho domu :) sa jednak zbiehajú spoje z celej Bratislavy
(zo SKORO celej - ak rátame aj jeho "ľahko prístupné" Myjavské výšiny), jednak
je postavený na mieste, kde ho nemôže prehliadnuť ani J.Slepý (narozdiel od
nemenovaného kultúrneho domu v Nivách :) a jednak môžeme vzývať Jozefov, že
sa DemoBit neusporiadal niekde v riti na Vígľašskej alebo v Šali. Ak sa to
však Niekomu aj tak nepáči, kľudne môže pre DB99 zohnať za rovnakú cenu
veľkú sálu v RoH aj s celým okolím... V skromnejšom prípade by postačila
Incheba...
Cena. 150 SK sa síce môže zdať menej majetným veľa (ja osobne som toľko
prebytočných drobných naškrabal len s vypätím posledných síl), ale na druhej
strane: Skúste si spočítať, koľko stojí lístok do Klubu na dvojhodinový
film... Alebo vstupné na koncert... Alebo do divadla... A vynásobte to
(dajme tomu) dvanástimi.
Toľko k technickým dostatkom. Čo sa týka ostatného, skoro vo všetkom
plne súhlasím s kolegami. Skoro. Nevidím dôvod, prečo by sme mali furt
kritizovať a chváliť usporiadateľov, keď od organizácie závisí kvalita
každej párty možno z tretiny, maximálne z polovice - Hlavný program je
predsa postavený na ochote a schopnostiach zúčastnených! Bohužiaľ. Až
na C64 produkciu a niektoré intrá som väčšinu príspevkov bol nútený
zhodnotiť ako "nepríťažlivú"; v niektorých prípadoch priam "odpudivú".
Hudba (i keď som ju počul iba raz a z toho dokážem len málokedy urobiť
konečný záver) mi pripadala akási fádna, rozvláčna, akoby jej autori poznali
jedine klávesy, nepríjemné vysoké tóny a ducduc duci-duc podmazy. Po
prvých troch skladbách ma z nej rozbolela hlava. Nie, že by boli prehnane
agresívne... Skôr naopak. S tým však už zrejme veľa nenarobíme - Kultúra
sa zjednocuje, originalita, rôznorodosť sa vytráca, ľudia sa prestávajú
zaujímať o to, čo je PEKNÉ, viac času venujú tomu, čo je OBĽÚBENÉ.
Pritom by stačilo tak málo: Veď koľko nápadov sa skrýva hoci aj v
starom slovenskom folku, v rôznych fujarách, v husliach! Alebo vo
všemožných orientálnych píšťalkách?! Podobných modulov som dodnes
počul vskutku málo, a naozaj len minimum z nich som zavrhol ako
nepodarky...
Tož, čo už. Svet nie je dokonalý; nie všetci musia nutne zdieľať môj
vkus. Česť (jozefom) výnimkám.
Ako program napredoval, moja nálada neustále klesala a klesala. Zčasti kvôli tomu, že v spoločnosti viacerých ľudí sa cítim (mierne
povedané) mizerne, zčasti kvôli, ehm, samotnému prostrediu. Kam
som sa pozrel, všade sa buď odohrávala akási súťaž o "najrýchlejšie
resetovanie Windowsov" (inak sa to nazvať ani nedá...), onde si
jeden okolosediaci chudák počal preinštalovávať komplet celý systém...
A ostatní sa samozrejme hrali. Tú istú hru. Quaka 2. Desať (ak nie
viac) hodín vkuse, bŕŕŕ. Depresívne. Keby mastili aspoň nejaké rpg... :)
Keď konečne započal vrchol programu - predvádzanie diem - už som
jednoducho nedokázal vnímať dianie okolo. Sic Organizátorom musím
poďakovať, že sa nás snažili udržať pri vedomí aspoň rôznymi filmečkami,
animáciami, starými demami, či ich konverziami, no nič z toho mi
nedokázalo pomôcť s bojom proti stereotypu nepríjemne otupujúcemu moju
nie-práve-najinteligentnejšiu mozgovicu. Pri poslednom súťažiacom deme
som už skoro umieral nudou, prestával som sa kontrolovať, a tak som
usúdil, že je ten správny okamžik na predčasnú evakuáciu. Akonáhle
o x-minút neskôr dozneli posledné nápory Xaosu, som sa konečne pozviechal
a s trochu zmiešanými pocitmi pri srdci som sa pobral domov.
Toť z mojej strany vsjo.
Buďte s bohom, nestrácajte vieru v Jozefa a...
...a snažte sa, bo takto to veru ďaleko nedotiahnete!
Zdravíčko, tu je emzet a v tejto mojej kratšej recenzii(?) sa chcem venovať najmä hudobnej časti Demobitu98, lebo na Quake 2 všetci nadávajú a budú nadávať, až ma raz naserú a rozstrieľam im prdel rotačným koulometom s quad damage až budú hovná lietať. :) Fuj, aký som vulgárny - ale to patrí k tomu, image je nanič, smäd je nanič, len Quake 2 rules :) Ale poďme k veci:
Demobit98 bol super a kto tam chýbal, ten môže ľutovať. Som si istý, že keby namiesto tej suchoty, ktorá trvala dva roky (bezdemobitné obdobie aneb obdobie temna) boli u nás poriadne demoparty v duchu DB95 a DB98, tak by aj tento posledný Demobit vypálil ešte lepšie. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Hovorí sa, že najlepšie afrodíziakum je sexuálna abstinencia - no a v tomto zmysle to funguje aj s demobitom. Kto tomu neverí, ten sa buď vôbec nepohybuje medzi demoscénistami, alebo nečíta(l) originál demobití board (www.demobit.sk). Z neho doslova vyžaruje nadšenie a aj teraz - týždeň po skončení demobitu tam za jeden deň pribudne toľko správ, že to nestíham čítať (aj keď to tam občas niekto nechtiac zaflooduje :). Vzhľadom na neuveriteľne rozvírenú hladinu okolo výšky vstupného a zodpovedajúcim nákladom resp. údajnému "zisku" z akcie (čo je zjavný bullshit) a podobným kecom (ktoré tiež spôsobili zbytočný a nespravodlivý rozruch okolo Kasou-a, Orzyna a Ravena ako takého) musím vyjadriť svoj názor aj k tomuto. Bol by som zaplatil aj trikrát toľko a nemuselo by to byť trikrát lepšie. Tým nechcem povedať, že 150,- korún je pre mňa nič, ale ak si to porovnáte trebárs s cenou za score/level/janeviemakýčasopis, ktorý s CD stojí 199,- (mesačne!) prípadne s cenou za jedno CD médium (stavím sa, že väčšina z vás má plnú prdel mp3-ojkových CDčiek) tak nie je nad čím plakať. Tí, ktorí ste neboli na DB95 (prípadne ste tam boli ale nemali ste tam svoj comp.), asi neviete, čo to obnášalo - nevidieť na svoj monitor, pretože okoloidúci návštevník, ktorý je samozrejme veľmi zvedavý, čo práve robíte, vám strčí do obrazu vlastnú hlavu a toto sa deje raz za desať sekúnd - efekt "nízke vstupné", alebo si odskočíte na niekoľko sekúnd od počítača a keď sa vrátite, tak za ním sedí neznámy človek, práve strká zašpinenú disketu do vášho drajvu a hladá FAR - za ním šóra ďalších takých istých čaká a človeku nielen že bránia prejsť, ale chcú, aby sa postavil do šory.... bordel! Na tomto Demobite som našťastie nič takého nezažil - až na záhadne zmiznutý poznámkový blok s perom (čert to ber, resp. sraltopes :). Zdá sa, že aj iní ľudia sem tam o niečo prišli (hudisove CDčko) - snáď sa tieto veci ponachádzajú. A pokiaľ ide o búrlivú vojnu okolo Kasou-a a jeho názoru, tak žasnem nad netolerantnosťou niektorých ľudí, ktorí sú aj moji kamoši.... pretože ak poplietol niektoré mená, tak to je chyba, ale keď som čítal jeho príspevok - tak už to bolo zjavne opravené... Načo teda toľko pokriku? Ja osobne som mal tú česť byť v porote, cez ktorú malo z 37 skladieb prejsť súťažných 20, takže som si vypočul každú skladbu. Neboli to len tri sekundy, ani úvod z každej pesničky, ale poctivá minúta na každý modul v priemere - a tým myslím v priemere. Systém bol jednoduchý a efektívny - porotník dá každému modulu buď jeden bod, ak tento modul nechce počuť vo finálnych dvadsať, alebo ho ohodnotí piatimi bodmi, ak naopak chce, aby tento modul bol medzi vybratými dvadsiatimi. Troma bodmi bolo treba ohodnotiť vstupy, pri ktorých sa nevedel rozhodnúť a postupových hodnotení (5 bodov) nesmelo byť viac než dvadsať. Vzhľadom na to, že nás v porote bolo 5 alebo 6, myslím, že tento systém (vymyslený niektorým z našich hudobných eliťákov - podozrievam Bluezona a Pantera, aj keď neviem) bol dostatočne férový. Jediná nevýhoda bola, že sme od obdržania príspevkov do spustenia competitionu mali približne trištvrtehodinku, čiže zhruba toľko minút, koľko bolo hudobných vstupov. Na druhej strane keď som pri počúvaní naďabil na nejakú kvalitku (ako napr. hneď piaty v poradí steel dawn od pantera atď) - tak som bez váhania strelil 5 bodov a hneď išiel na ďalšiu skladbu. Takto som to ledva stihol, ale nebolo to tak, ako si niektorí myslia, že bolo selection neobjektívne, že sme to v porote slabo počuli.... Jediné, čo ma rušilo (napriek zvukovej izolácii v mojich sluchátkach) bolo competition 8-bitových pazvukov, na ktoré som agresívny.... preto radšej o tom pomlčím, lebo by ste ma C64kári a Spektráci hnali....:) Pravda je, že väčšina skladieb bola tuctucoidná. Tuctucoidnosť? Čo to je? Podla mňa je to priveľké investovanie do jednoduchých drumov na úkor ostatných vecí (basa, postupnosť akordov, melódia - pozor, melódiou nemyslím nejaký nutný fuj_melodický_nápev, ale aspoň nejaký motív alebo čosi, podľa čoho sa zvyčajne pesničky zaryjú poslucháčovi do pamäte) - ak jediné z pesničky, čo zostane v pamäti je tuctuc, tak ide o tuctucoidnú pesničku, okay? :). Napríklad hneď jedna z prvých skladieb v poradí vstupov - "And when the winds are calling" od Ma Reuter-a, je typický príklad, že aj tento štýl hudby môže byť dobre zvládnutý - podobne ako Cheefkova víťazná skladba "Carry on" z db95. "Interaction" od Photon-a - ďalšia pekná skladba, ktorá napriek tomu, že nepatrí svojím štýlom k môjmu vkusu, dostala odo mňa en passant hodnotenie 5... Keď si v Impulse Trackeri dáte pri počúvaní pohľad na tie farebné bodky, ktoré predstavujú hrané noty v jednotlivých kanáloch (idúce zľava-doprava po poltónoch) a všetko veselo a pravidelne bliká pod sebou v jednej línii, znamená to, že autorovi buď funguje len C5 prípadne C6, alebo proste nemá fantáziu alebo odvahu použiť aj iné noty.... Ľudia, ktorí ma sledovali ako hodnotím, môžu potvrdiť, že som zopárkrát len smutne pokrútil hlavou, zobral pero a načmáral 1-ku. To sa proste nedá svietiť - a pri takýchto prípadoch mi dokonca pomáhal hudobník profesionál, známy pod nickom Prophet, ktorému som z času na čas dal vypočuť niektoré pasáže, aby mi pomohol pri ťažkom rozhodovaní.... Na druhej strane - ak mi jedna skladba po troch dňoch po demobite pri nastupovaní do električky opakovane rezonuje v hlave a ja si pripadám, že musím na ňu jamovať lebo sa zbláznim, a zničoho-nič sa k nej vraciam - tak nebol demobit zbytočný. Samozrejme hovorím o Gurunovej "CoraliO", ktorá podľa môjho vkusu bola ďaleko najlepšia a hneď za ňou mohol byť Tren (7 Gods) s jeho technicky tiež premakaným vstupom "Singing Piano", ktorý sa asi najviac odchyľoval od ostatných svojím štýlom (pamätáte si Skavena, jeho "Catch that goblin" a spôsob, akým vtedy vyhral?). Rád by som sa ešte raz vrátil ku Kasou-ovi - mám pocit, že niektorí ľudia ho prinútili k brutálnej sebakritike ohľadne jeho "Exe" skladby - podľa môjho názoru je to celkom podarená hudba (snáď až na kvalitu inštrumentov), ktorá sa jedna z mála vyznačuje motívom, opakujúcim sa počas skladby. Najlepšie je, keď sa hudobník snaží do skladby dať niečo zo svojej nálady, resp. pocitov, komponuje tak, ako mu to práve v tej chvíli pripadá najvhodnejšie (a najkrajšie) a neskôr samozrejme robí úpravy v štruktúre, robí všelijaké finesy a podobne. Takýto prístup beriem. Už horší mi pripadá účelový prístup, ak si niekto najprv povie - ááá, zbúchavajú to na rýchlo, určite tam bude slabá aparatúra, je to celé drevené, vykašlem sa na toto a na tamto - spravím nejaký hlučný buch tuctuc a dám tomu nejaký srandovný názov, aby sa to lepšie volilo.... Keď sa môžem oprieť o Mirsoftove výstižné rozdelenie zúčastnených na 3 skupiny (hostia-voliči, gamesníci, súťažiaci), tak si myslím, že odpovede na otázky typu "prečo je 77 tretí?" alebo "prečo nevyhral Steel Dawn" treba hľadať v psychike prvej skupiny - skupiny, ktorá sa najviac podieľala na samotnom volení. Ľudia, ktorí sú už dlhšiu dobu "v scéne" :) sa nehrabú za prvým miestom, ide im o samotnú produkciu, aby bola čo najlepšia po všetkých stránkach - nie kvôli hmotnému víťazstvu na lokálnej party, ale kvôli slovám uznania od iných, ktorí vedia, o čo ide - pri viacnásobnom zhliadnutí s dobre prekrvenou hlavou (nie moc, nie málo :). Originálne veci majú na demosúťažiach veľkú nevýhodu, ľudia-voliči sú nepripravení, a v kategórii hudieb sa skladby vyznačujúce sa (z)dravou originalitou často nedostanú ani cez predvýber (na db98 ich bolo pomenej, ale boli tu aj také prípady). Podobným príkladom je Johnkova excelentná "Princess of Persia" - mám dojem, že sa Johnko už natoľko vycibril v jeho štýle, že sa jeho skladby stávajú menej pochopiteľné pre jemne povedané "jednoduché" publikum (v porovnaní so skladbou "Na hovno!", ktorá šokovala publikum a jasne vyhrala 4-channel na db95 :) V tejto veci by som navrhoval skúsiť už vyskúšaný systém z music contestu, kde bežní voľne príchodiaci voliči majú volebné právo povedzme jedného bodu, kdežto cca desať si-hovoriacich-hudobníkov zo scény má právo 3-och alebo 5-tich bodov (pravdaže všetci rovnako) - to všetko len kvôli tomu, aby náročnejšie skladby, ktoré si zaslúžia byť ohodnotené, boli skutočne ohodnotené a naopak... takto by sa vyrovnal kvantitatívny prístup menej znalých voličov s kvalitatívnym prístupom predsa-len-trochu-znalejších :). Samozrejme, v nekvalitnej peci upečieme takisto len nekvalitný chlieb, a podobne - z nekvalitnej (alebo zle nastavenej) audio-aparatúry nedostaneme kvalitné moduly (ajkeď cesto bolo unikátne... :).
už som toho napísal až moc, mosím už bežať do práce,
s pozdravom, na najbližšej demoparty,
emzet
PS: to prasa, ktoré pre vás, errrrrr... Twinsen, keď sa ti nepáči jeden článok v ravene, tak prosím ťa nezdrbávaj celý časák - ja z neho osobne nič nemám, ale páči sa mi jeho atmosféra a to, že vôbec existuje. Je to niečo ako s demobitom - ľudia to robia s radosťou, zadarmo a majú radosť, že druhí z toho majú radosť. (a niekedy si aj zanadávajú, taký je život :)
PS2: kix, vďaka ktorému sa najprv vyhlásili nesprávne výsledky v music-compe, má na svedomí dvojité indexovanie hudobných vstupov - jedno bolo od 1 po 37 (toľko ich bolo spolu), kdežto druhé bolo od 1 po 20 (už po selekcii). Ľudia - voliči - pravdaže volili podľa druhého indexu a nedostatok čerstvého vzduchu a prebytok nikotínu niektorých ľudí spôsobil tento malý fo paux, že sa priradili sčítané volebné čísla k hudbám z prvého indexu...
