HAPPYEND?
Položme si jednoduchú otázku:
-Prečo rýchlo beží Janko?
Dajme si hneď jasnú odpoveď:
-No predsa, s rýchlikom ho spája lanko...
Krátke, ale výstižné. Názorný príklad na život a jeho podstatu. Ťahaní šialene rýchlou
lokomotívou času, sme my a ten "náš" život spojení s rušňom, len tenučkým vláskom náhody a šťastia. Či,
je to vôbec šťastie? Keď vieme, že ten hlúpy vlas sa raz celkom iste roztrhne a my a "náš"
život sa nedobrovoľne stratíme do mora ostatných odtrhnutých, zanechajúc na tomto svete všetko,
pre čo malo zmysel žiť a byť. Tu povstáva z prachu prvotných axióm ďalšia otázka, na ktorú ešte nik
odpoveď nenašiel. Čo je ten správny zmysel života, a keď vôbec nejaký je, tak prečo je?
Pretože nič v našom svete nekončí happy endom. Možno práve preto ľudstvo miluje šťastné konce.
Všade chce vidieť neskutočný koniec. Koniec, ktorý ono nikdy nebude môcť zažiť a preto ho tlačí do
každej tupej knihy, do každého béčkového filmu tak, ako si ho vysnilo, aby zabudlo na realitu.
Keď však dočíta poslednú stránku a zatvorí knihu, alebo vyjde z kina s naivným úsmevom na
tvári mysliac si ako sa to dobre skončilo ha-ha-ha, náhle šliapne do smradľavého hovna skutočnosti. Úsmev
zmizne a ľudstvo hľadá tichý kút. Tu sa na chvíľočku schúli a plače nad vlastným osudom. Avšak
"déčko" dlho netrvá a ľudstvo zabúda rýchlo. A okrem iného, má rado šťastné konce. Preto chytro
opráši prach, utrie topánky a znovu vojde do kina, nadopovať sa tým dočasným šťastím.
