HIT LIST

---

Pche! Áno, dobre čítate. Vravím Pche! Úbohý recenzent totiž len na chvíľu popustí uzdu pripravenosti na najhoršie, vychváli zopár skutočne dobrých filmov a čo sa stane? Samozrejme, že do kín príde nejaká kravina, čo iné by sa asi tak mohlo stať? Veru. Nudná kravina pre skrachovaných romantikov. Jedine takým indivíduám by sa mohol Prístav nádeje pozdávať. Všetci ostatní romantici predsa pozerajú Titanic (cheche :-) ).
Predstavte si film s áááábsolúúúútne ošúchaným nápadom, ktorý vás približne od polovice donúti čumieť v pravidelných intervaloch na hodinky. Podľa možnosti vlastné. Viem, že takýchto filmov je v dnešnom svete akurát dosť, ale v tomto prípade nemusíte chodiť ďaleko. Stačí prísť len toť tuná, na rejvn.cédétip.eská a na kinovú tuctovku narazíte tak silno, až vám v lebzni zaduní. Prístav nádeje je plne dostačujúci príklad. Aspoň čo sa frustrácie a dejovej úbohosti týka, určite.

Manžel Birdee Pruittovej (Sandra Bullock - Sieť, Nebezpečná rýchlosť 2, Demolition man) sa priamo vo verejnej televízii prizná, že svoju ženu podvádza s jej najlepšou priateľkou (typická trafená americká show... veď to poznáte). Hneď po tomto trapase, na ktorý sa dívala najmenej polovica Ameriky, Birdee s dcérou odchádza na vidiek k mame. Po niekoľkých dňoch blúdenia domom ako mátoha sa konečne spamätá z poníženia a zaskočí do firmy spotredkujúcej prácu. Začína pracovať vo foto službe a pomaly sa zmieruje so všetkými udalosťami. Starosť jej skurát spôsobuje dcéra, ktorá celý čas túži ísť naspäť k otcovi a situáciu ešte viac zkomplikuje stretnutie so starým priateľom. Ako asi dopadne tento príbeh? Vráti sa Birdee naspäť k manželovi, za ktorým jej je stále smutno alebo sa zblíži s priateľom, ktorého pozná už od detstva?

Tak to by bolo z príbehu asi všetko. Nehovorím, že filmy o láske a citoch sú zlé, ale prečo stále vyrábať nové, s rovnakými dejovými zápletkami? Nestačí, že akčné filmy sú stále o tom istom? To aj romantici si musia svoj obľúbený žáner toľkokrát pozrieť, až sa im s konečnou platnosťou definitívne zhnusí? Čo je donekonečna také zaujímavé na niekom, koho podvádza muž/žena a ten niekto potom stretne niekoho s kým nakoniec zažije šťastný, až príliš často sa opakujúci happy end? Dobre, dobre. Nehádam sa. Tieto príbehy sa viac podobajú na všedný život, než nejaký šialený akčný hrdina a lá Rambo, strieľajúci, prípadne vyhadzujúci do vzduchu všetkých a všetko. Lenže myslíte si, že aj v skutočnosti všetci odídu domov šťastní a spokojní, držiac sa za ruky? No neviem, neviem. Prehappyendovanie filmov až za hranice možností nepokladám za veľmi rozumné.
Našťastie Prístav nádeje v sebe ukrýva aspoň niekoľko múdrych myšlienok, ktoré ho však ťažko vyhrabú spod hranice priemeru. A ani tie múdre myšlienky nestoja za peniaze na lístok do kina, ktoré by každý divák mohol využiť oveľa rozumnejšie. Napríklad kúpiť si lístok na úplne iný film... :-)
Nevyliečiteľní romantici (ale skôr osoby popisované na začiatku recenzie) to môžu s Prístavom nádeje risknúť, no keď po hodine hľadenia na plátno zistia, že safra, ten film je ale nudný... kedy sa skončí??? presvedčia sa o mojích varovných slovách. Bude už žiaľ neskoro. Zbytočne vyhodené peniaze im už nik nevráti...